27 May

Spomienka na legendu

- Môj blog

Image: Spomienka na legendu

Na niektoré veci vás nepripraví ani čas, ani priatelia a vo svojej podstate nič. Vždy prídu veci, ktoré vás dokážu zostreliť nepripravených. O to viac je to ťažšie, keď ide o smutné veci, akou bez pochýb je aj odchod moderátorskej legendy - Jula Viršíka. 

Ľudia ho poznali vďaka jeho nezameniteľnému hlasu, v ktorom ste vždy dokázali nájsť plno energie, elánu a v neposlednej rade hlavne tú iskru, ktorá z Jula sršala nielen z jeho hlasu, ale z jeho celého vystupovania. Bol vždy otvorený, priateľský, ale vedel sa samozrejme aj poriadne rozohniť, keď videl, že nie všetko je tak, ako by malo byť. Nebudeme si klamať, všetci máme svoje dni, kedy jednoducho buchneme a vtedy horia všetky bengálske ohne a strechy.

Julo nebol iný, avšak, bol jedným z mála ľudí, čo dokázali potom prísť a chlapsky povedať, že to prehnal a že to boli emócie. Nebál sa priznať si chybu, keď ju spravil. Faktom však zostáva, že to bol človek, čo tých chýb zrovna veľa nerobil.

Keď sa približne v máji 2008 rozzvonil môj telefón s neznámym číslom, bol som v rozpakoch, či ho zodvihnúť, ale spravil som to. Na opačnom konci bol práve Julo, ktorý sa chcel so mnou stretnúť, aby mi ponúkol spoluprácu na jeho novom projekte. Poznali sme sa už síce skôr, ešte z čias Rock FM rádia a neskôr sme spolupracovali pri tvorbe rádiového chat-u pre rádio Okey, kde sa naša spolupráca skončila nie zrovna podľa mojej chuti, ale stalo sa. O to väčšie prekvapenie to v tom roku 2008 bolo, keď mi zavolal sám Julo s tou ponukou. Stretli sme sa spolu s ďalším chalanom o ktorom som dovtedy nič nevedel a predstavili mi spoločne projekt menom Šoubiznis.sk, kde hlavnou ideou bolo, aby sme prinášali informácie priamo od osobností (nielen) slovenského šobiznisu, ale hlavne aby sme prinášali informácie, ktoré nie sú sprostredkovávané cez "tretie osoby" a "overené" a tak podobne, ako to dovtedy robil bulvár.

Myšlienka ma samozrejme zaujala a tak sa začala naša spolupráca na šobizovom portáli, kde som sa stal editorom a zároveň akousi hlavnou technickou zložkou. Tu sa rovnako začala moja "vývojová" fáza, kde som dostával každý deň nové a nové lekcie do života, ktoré dokázal uštedrovať práve a jedine len Julo, ktorý mal svoju predstavu, ktorú potreboval pretaviť do reálnych kontúr a ja som bol jeho nástrojom. Neskôr sme do tímu pribrali viacero zvučných mien zo šoubiznisu a z médií, ktoré nám pomáhali dosiahnuť cieľ, aký v tom čase nemalo žiadne médium. 

Málokto o tom vie, ale bol to práve portál Šoubiznis.sk, ktorý začal prinášať šoubizové spravodajstvo nielen v písanej forme, ale aj vo forme audiovizuálnej, kedy sme časť odpovedí riešili prepisom rozhovorov, časť formou audio záznamu, no a ak išlo o niečo väčšie, tak dokonca formou video rozhovoru. Bol to práve Julo, kto začal vojnu s bulvárnymi plátkami v tom, aby sa prinášali len overené informácie a len z prvej ruky. Nepamätám si už úplne s kým sme sa to dohodli, ale viem, že išlo o "zaručenú informáciu" o tom, čo sa má jednej celebrite narodiť a náš web bol jediný, kto priniesol reálnu informáciu a všetky ostatné médiá priniesli opačnú. To, že to bolo dohodnuté dopredu s konkrétnou osobnosťou však nik  nevedel, avšak my sme na tom postavili veľmi silný argument k tomu, aké je jednoduché manipulovať informácie do podoby v akej ich chceme.

Takýchto lekcií, ktoré som dostal nielen ja, ale aj celý mediálny svet, je určite mnoho a sám za seba môžem povedať len toľko, že som nesmierne rád, že som mohol byť istou súčasťou Julovho života a jeho púti na tejto zemi. Rovnako ako mňa, tak aj plno iných ľudí zarmútila informácia o jeho skonaní, hlavne keď si všetci držíme v hlavách tú predstavu, ako energický Julo bol, ako bol plný elánu a ako ho fakt nerozhodilo skoro nič. O to smutnejšia bola správa, že odišiel v tak mladom veku.

Aj vďaka Julovi, jeho predstavám, názorom a vďaka jeho vedeniu, sa môj pohľad na množstvo vecí zmenil a môžem s istotou povedať, že si ho nebudem pamätať len ako kolegu či šéfa, ale aj ako človeka so zmyslom pre humor, s vlastnou hlavou a názorom, rozhľadom a v neposlednej rade ako priateľa. Priateľa, ktorý mi v mojich 17 rokoch do tváre povedal, že nemám na to, byť moderátorom a že môžem byť rád, že mám toľko dobrých kamarátov, čo mi tvrdia opak, ale že on je človek, čo nikdy nebude tvrdiť niečo, len aby sa niekomu zapáčil. Taký bol Julo, akého si budem navždy pamätať.

Dovoľte mi, aby som  v závere len poprial úprimnú sústrasť rodine a aj kolegom, či priateľom. Verím, že nám všetkým bude Julo chýbať a že všetci si ho budeme vo svojich vlastných spomienkach niesť ďalej životom.